Dva Eskimáci skoro ráno vstanú a vyrazia cez zamrznutú pláň k moru na lov mroža.
Po dvoch hodinách chôdze prídu k zamrzlému moru, vysekajú v ľade veľkú dieru, nachystajú návnadu as pripravenými harpúnami čakajú.
Za hodinu mrož vykukne, oni ho zabijú a vytiahnu z vody. Chytia ho za chvost a ťahajú ho späť. Ide to ťažko, pretože je to proti srsti a mrož naviac svojimi kly škriabe o ľad.
Keď takto idú tri hodiny sú ešte len v polovici cesty, stretne biely vedec, ktorý je v Grónsku na vedeckej výprave.
Beloch ich chvíľu pozoruje a potom hovorí: "Páni, prečo ho radšej nevezmete za kly a neťahá ho za ne? Išlo by vám to potom oveľa lepšie!" Dohovorí a pokračuje v chôdzi.
Eskimáci na seba pozrú, pokrčí ramenami a skúsia to. A skutočne, mrož sa im ťahá oveľa ľahšie.
Po hodine jeden z nich prehovorí: "Ty, to je fakt divné. Beloch. Cudzinec. Je tu len mesiacov a takto skvelo nám poradil."
Ten druhý zavrtí hlavou a hovorí: "No, ja neviem, či nám poradil naozaj tak dobre. Pozri, sme zase späť pri mori."
