Kde bolo, tam bolo, v ďalekej zemi žila krásna sebavedomá princezná. Keď raz meditovala na brehu rybníka pri svojom zámku, skočila jej do lona žaba a hovorí:
"Krásna dáma, kedysi som bol krásnym princom, ale zaklial ma zlý čarodejník. Stačí jediný tvoj bozk a opäť sa zo mňa stane elegantný muž. A potom, moja drahá, môžeme sa vziať a založiť na tvojom zámku, s mojou matkou domácnosť. Budeš mi smieť pripravovať pokrmy, prať moje šaty, rodiť mi deti a budeš mi do smrti vďačná, že môžeš takto žiť."
V ten večer si pri vychutnávaní mierne opražených žabích stehienok vo vínovej omáčke princezná pomyslela:
"Tak to určite."
