John pozval svoju mamu na večeru. Počas jedenia si jeho mama nemohla
nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Júlia je veľmi pekná. Už dávnejšie mala podozrenie, že John má vzťah so svojou spolubývajúcou a teraz bola ešte zvedavejšia.
Počas večera, keď sledovala ich reakcie, bola zvedavá, či je medzi
Johnom a jeho spolubývajúcou niečo viac ako len pohľady. Akoby čítal mamine myšlienky, John povedal:
"Ja viem, čo si musíš myslieť, ale môžem ťa uistiť, že Júlia a ja sme iba spolubývajúci."
Asi o týždeň neskôr prišla Júlia za Johnom a hovorí:
"Odvtedy, ako tu bola tvoja mama na večeru, nemôžem nájsť tú krásnu
striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala, však?"
John povedal:
"Nuž, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napíšem."
Tak si sadol za stôl a napísal:
"Milá mama, ja nehovorím, že si zobrala naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju nezobrala. Faktom však zostáva, že chýba odkedy si tu bola na večeri. S láskou John."
O pár dní neskôr dostal John list od svojej mamy a v ňom bolo:
"Drahý syn, ja nehovorím, že spíš s Júliou a nehovorím ani, že s ňou nespíš. Faktom však zostáva, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno nasla naberačku na omáčku. S láskou mama."
