Kam sme sa pohli za 50 rokov? Kam sa pohla naša životná úroveň? Čísla hovoria jasnou rečou.

Zdá sa, že za rovnakú nominálnu hodnotu ste si mohli kúpiť približne rovnaké množstvo tovarov ako dnes. Dokladuje to napr. jedálny lístok z r. 1965, v ktorom ceny zhruba zodpovedajú dnešným cenám v bežných (t.j. nie drahých) reštauráciách.

Takisto to dokladuje cenové porovnanie obdobných technologických produktov (auto, kamera a televízor), svojou úrovňou pochopiteľne poplatných svojej dobe. A tiež bežných produktov ako topánky, či noviny.

Zásadný rozdiel je však v priemerných platoch. V roku 1965 to bolo 1453 korún, dnes je to 858 €. Keďže však v časoch "hlbokého socializmu" boli platy limitované zhora, rozptyl platov bol oveľa nižší ako dnes, a tak priemerná mzda zhruba zodpovedala strednej mzde, teda mzde, ktorá zodpovedá hranici, nad ktorou je 50% zamestnancov. Tá je dnes 742 €. Zdá sa teda, že pred 50 rokmi si mohol priemerný človek dovoliť kúpiť približne 2x viac porovnateľných tovarov ako dnes. Dnes navyše najmä mladším ročníkom vedia z príjmu ďalších pár pekných stoviek € odobrať hypotekárne úvery. Z tohto pohľadu si dnešný piemerný človek môže dovoliť možno až 3x menej ako pred 50 rokmi. To ešte nespomíname riziko straty práce/príjmu.



Pre férovosť a úplnosť treba dodať, že niektoré veci sú dnes predsa len podstatne lacnejšie - najmä základné potraviny. Mlieko stálo 2 koruny. Dnes sa dá kúpiť aj za 60 centov. Chlieb stál 2,60 Kčs, dnes ho pokojne kúpite pod 1 €. Takto je to vlastne vo vyspelejších štátov Európy aj dnes - kým väčšina potravín je cenovo porovnateľná so Slovenskom, niekedy aj nižšia, tie najzákladnejšie sú podstatne drahšie - aj preto, aby dôstojnú mzdu mali aj pekári, mliekári a pod. Je zrejmé, že tieto základné potraviny sa u nás predávajú pod svoju reálnu hodnotu. Ale napokon pri pohľade na ostatné ceny to bude zrejme kvôli tomu, aby nezamestnaní, či chudobnejší ľudia nezomreli od hladu…