Kde bolo, tam bolo, bol jeden les a v ňom zvieratká strašne chľastali, fajčili a vôbec viedli zhýralý život. Pod vplyvom jedného múdreho kazateľa sa však dohodli, že s tou Sodomou a Gomorou skončia. Kontrolou dodržiavania pravidiel bohabojného života, poverili medveďa. Hneď prvý deň ide medveď na kontrolu. Všade pokoj, až naraz nájde zajaca ožratého ako doga. Karhá ho:
- Zajac! Dohovorili sme sa, že nebudeme chľastať a ty chľastáš ďalej!!
- Prepáč, medveď, ja som sa to dozvedel nejako neskoro. Začínam až zajtra.
Na ďalší deň sa zajac zase musel ospravedlňovať:
- Prepáč, medveď, ja som len vrátil fľašky. Toto je môj posledný chľast.
Na tretí deň medveď kontroluje les a všetko je v poriadku. Všetci sa slušne zabávajú, nikde ani stopa po alkohole a cigaretách. Len zajac niekde zmizol. No keď išiel okolo potoka všimol si nejaký podozrivý rákos. Tak ho vytiahol a s ním aj zajaca, ktorý schovaný pod vodou, cez ten rákos dýchal. Samozrejme, bol ožratý ako cársky dôstojník.
- Zajac, už ma neser!! Všetky zvieratká sme sa dohovorili, že nebudeme chľastať a ty si zase ožratý!!
- Vieš, medveď, to čo ste si vy zvieratká dohovorili, je nám rybám u prdele! - odvetí zajac.
